3. časť
Keď som sa zobudila pozrela som sa na hodinky. Skoro ma porazilo, keď som zistila, že je pol druhej poobede. Rýchlo som si dala sprchu a namaľovala sa. „Do pindi!“ zakričala som na celý dom. Už sa mi zmýva červená farba, musím si kúpiť novú. Ale to až zajtra, lebo dnes je ten koncert. „Do pindi!“ zakričala som znova. On sa začína o piatej!! Rýchlo som si dala tepláky a tielko a zišla som dole. Baby tam už boli. „Prečo ste ma, vy kravy, nezobudili?“ začala som na nich kričať jak drblá. „Sorry, my sme mysleli, že sa chceš vyspať.“ bránila sa Maťa. Vyzerali tak komicky. Začala som sa na nich ujebávať. Nechápavo sa na mňa pozerali. začala som sa smiať ešte viac. „Keby ste sa videli!“ hovorila som koktavo, lebo som sa furt smiala. Keď som sa dosmiala zobrala som si šalát a zapla telku. Išiel The Notebook, tak som ho nechala. Keď skončil, boli 4 hodiny. „Idem sa chystať, a mali by ste sa ísť aj vy!“ prehlásila som, vypla telku a išla odniesť tanier do kuchyne. Potom som vybehla hore chodmi a prišla do veľkého šatníka. Bola tam Domč. „Maťa je v kúpeľni!“ oznámila mi. „Dobre, tá tam bude ešte hodinu.“ povedala som a zasmiali sme sa. Milovala som to tu. To mesto, ten dom, ten šatník, to s akými užasními ľuďmi som tu. Takýto život bol môj sen. A to že pôjdem na koncert 1D, o tom sa mi ani nesnívalo. Teda snívalo. Obidve sme sa prezliekli do našich šiat. Ja som si dala hnedé topánky na opätku a Domč si dala červené. Vyzerala úžasne. Zrazu sa otvorili dvere z kúpeľne a stála tam Mať. Obidve sme na ňu čumeli s otvorenými ústami. „Čo čumíte?“ prekvapene sa spýtala. „Nič, nič. Len vyzeráš dokonale.“ povedali sme s Dom. „Pochybujem. nevidíš tie boky?“ spýtala sa. „Nie!“ povedala som. Mať mala tie jej šaty, biele topánky na podpätku, vlasy v krásnom zapletanom vrkoči a nádherný make-up. Do kúpeľne som teraz vošla ja. Dala som si make-up, špirálu (aj umelé mihalnice), vlasy si dala do drdolu, nafarbila líčka, dala rúž a bola som hotová. Keď som vyšla obidve mi začali hovoriť aká som dokonalá a také veci. Domec si nechala rozpustené vlasy a namaľovala sa. Všetky sme vyzerali dokonale. „Baby? Neodfotíme sa, keď už sme také dokonalé?“ spýtala sa Mať. „Jasan!“ zakričala som s Domč. Postavili sme sa k zrkadlu, zobrala som foťák a namierila ho na nás. „Sýr!!!“ zakričala som a odfotila nás. Potom sme nasadli do auta a povedali sme šoférovi, nech nás odvezie na koncert. Nevyzeral moc nadšene, ale nakoniec nás tam odviezol. Keď sme videli koľko je tam báb, skoro sme sa vrátili. „Do ritii!“ skríkla som. „Čo furt nadávaš!?“ okríkla ma Maťa. „Ako keby ty si nenadávala!“ okríkla som ju pre zmenu ja. „Nehádajte s a poďte už!“- Domča. Jasné, tá musí mať vždy posledné slovo. Keď som vošla do haly, skoro som umrela.
ou
(dada, 8. 5. 2012 6:03)