2. časť
Keď sa skončila škola, išli sme domov. „Ja chcem ísť nakupovať.“ Začala som prosiť. „Aj ja!“ pridala sa ku mne Domča. „Dobre! Aj ja predsa potrebujem nové šaty!“ povedala nám Maťa. „Ja ťa milujem!“ začala som ju objímať. „Počkajte, skočím si pre mrkvu!“ zahlásila som. Obide sa začali rehotať jak jeblé. „No čo!? Mám rada mrkvy!“ zhúkla som. Začali sa smiať ešte viac. Išla som si teda do kuchyne pre tú mrkvu. Keď som sa vrátila, obidve sa prezliekali. „Heeej! Čakajte!“ zakričala som so smiechom. Dala som si tyrkysové legíny, voľné rúžové tričko bez rukávov, čiernu baseballovú bundu, tyrkysovú converse tašku cez plece a čierne conversky. Baby sa obliekli podobne. Keď sme dorazili do nákupného centra, do niekoho som vrazila. Ale keby som nikoho nezrazila, to by som nebola ja! Neviem kto to bol, lebo mal kapucňu cez celú hlavu a slnečné okuliare. Povedala som iba prepáč a išla som ďalej. Bolo mi jedno kto to bol. Nakúpili sme si nádherné šaty a aj slnečné okuliare. Všetko v “retro style“. Milujem ten štýl! Takto dobre nakupovať som nebola dobre dlho. Ja som si kúpila šaty- čierny top a na tom sukňa s veľkou čiernou mašľou a sukňa je kvetinková. Domča si kúpila jednoduché čierne bodkované šaty s červeným opaskom s mašľou. Maťa si kúpila šaty- biely top bez ramienok a na tom modrá sukňa s kvetinkami a modrým opaskom s mašľou. Po nákupoch sme si kúpili Latte do ruky a vyrazili domov...
Z pohľadu Harryho...
Išiel som sa len tak poprechádzať po Londýne. Keď som bol unavený, išiel som si kúpiť kávu do nákupného centra. Už som vychádzal z nákupného centra, keď som uvidel to najkrajšie dievča na svete. Úplne žiarila. Tým úsmevom, červenými vlasmi, oblečením, tvárou, postavou, očami...proste všetkým. Sklopil som hlavu a išiel ďalej, keď do mňa omylom niekto vrazil. Bola to ona. Povedala „Prepáč.“ A išla ďalej. Dúfam že ju ešte niekedy uvidím...
Z pohľadu Niny...
Keď sme došli domov, zavrela som sa do izby, lebo som chcela skypovať so škrečkom (Miškou). Našťastie bola online. Hneď som jej zavolala. „Ahoooooj! Ako sa máš?“ pozdravila ma nadšene. „Dá sa to a ty?“ –ja. „Dá sa to? Preboha dievča, veď žiješ v Londýne! A mám sa super!“ –Miš. „Mala si ísť so mnou zlatko!“-ja. „Dobre doletím tam! Akúže to máš adresu?“ –Miš. Nadiktovala som jej adresu, ale vedela som že nedojde. Potom sme sa bavili o rôznych debilinách a rehotali sa. Potom som vypla notebook a išla spať...
ou
(dada, 6. 5. 2012 22:01)